Martin, na Letavách od dvoch alebo troch rokov, teda 2005/2006… Ani mamina nevie.

Je asi veľmi ťažké zhrnúť toľko rokov do pár riadkov. Letavy sú pre mňa neodlúčiteľnou
súčasťou leta, časťou mojej umeleckej povahy, ale hlavne sú sviatkom.
Prvé roky som Letavy brala ako týždeň zábavy s mamou v hereckej dielni, lebo ako malá
osa (ponorená v kofole) som nemohla behať po areáli sama. Preto som oxidovala u hercov.
Z Krokavy si úprimne veľa nepamätám, len matne džem na raňajkách a malé chatky.
Ale z Kokavy už mám jasnejšie spomienky.
Noga ma viezol na skútri aj s káblami, ktoré šiel zapojiť do senníka.
Spery nám vždy dal kľúče od najväčšej izby, pretože sme prišli celý ženský klan.
Bola som malá, ale tešila som sa, že až budem veľká, budem môcť dlhšie sedieť
pri Podčiarke, piť nealko kofolu a tancovať na Nogove hity.
Vždy večer som musela ísť spať… A prišlo mi totálne nespravodlivé, že mama a sestry
odišli naspäť do centra diania. Vždy som sa ale zobudila, keď sa vrátili alebo po schodoch
kráčal Vlado Janček.
Pamätám si jeden večer, kedy som nemusela ísť spať skoro. Strhla sa taká veľká búrka, že
sme boli všetci Letaváci uväznení v jednom stane a Maňo so štábom riešili, kde pôjdu spať
ľudia zo stanového mestečka. Pri tej príležitosti som spoznala aj Terezku Furiel.
So sestrami sme sa vždy tešili na starých dobrých Letavákov – Marcela s pivom v ruke,
Kejty s cigaretou a Janku Janove, ktorá pomáhala mame v dielni a dopĺňala celú atmosféru…
Spomínala by som až po chvíľu, kedy nevznikol song Letavskej chasy, kde som spievala:
Mama ja chcem kone. Vždy keď zaznie, bojím sa ďalej spomínať na svoje detstvo na
Letavách…
Ale vyrástla som a začala nachytávať tanečné skills v tanečnej dielni, najskôr u Magdy
Čaprdovej, neskôr u Lacka Cmoreja.
Teraz je už všetko iné. Uvedomujem si, že o rok mám 18 rokov a celý môj vývin zachytili
Letavy a letavskí ľudia, ktorí ovplyvnili moje dospievanie.
Teraz si frcnem do kofoly čiernu perlu, prehováram Nogu, či môžem skúter šoférovať ja
a prvý večer chodím na chatu aj posledná. Myslím si, že každý Letavák má svoje zážitky, ktoré
sú nezopakovateľné a zostanú v jeho srdci omnoho dlhšie ako plastové poháre nad ránom
pri Podčiarke.
Čím som staršia, intenzívnejšie spoznávam skvelých ľudí a priateľov, na ktorých nedám
dopustiť. A nemusím ich poznať ani dlho. Za týždeň sa váš vzťah vyprofiluje až-až.
Samotní Letaváci ťa formujú, zmenia od základov a stanú sa tvojou druhou rodinou.