Bratislava, na Letavách od roku 2019

Ako prvoLetaváčka z hudobno-textárskej dielne som do Letáv vletela asi najvyššou možnou
rýchlosťou, a tak som poriadne ani nestihla zaregistrovať, čo sa vlastne stalo.
Naspaté hodiny by som vedela zrátať na prstoch a doteraz si myslím, že na Kokave platia trocha
iné fyzikálne zákony, minimálne čo sa týka toku času.
Netajím sa tým, že mojim detským, a trochu aj dospeláckym, snom je stať sa rockovou hviezdou:
Takže som si z pochopiteľných príčin za svoju prvú dielňu vybrala hudobno-textársku. S nulovými
skúsenosťami v danom odbore som nemala žiadne konkrétne očakávania, ale keby som si aj niečo
predstavovala, tak by som si to asi nepredstavovala dosť dobre. Jeden deň prídete do akéhosi
rekreačného strediska v širšom okolí Rimavskej Soboty a druhý deň o desiatej ráno je z vás zrazu
textár a skladateľ, a neviem, čo všetko ešte.
Miro a Nany túto transformáciu karovali tak elegantne, až mi to ani neprišlo čudné. Čo sa stalo
potom a ako to celé dopadlo, to už je história.
Mohla by som ešte spomínať na prenádherný koncert Maťka Geišberga alebo na to, ako nám
presne v pravej chvíli istý grécky antický boh z kováčskej dielne priniesol k hojdačkám balenie
minerálok…
Chcem vám však povedať o jednej zdanlivo nepodstatnej udalosti, ktorá zabetónovala moje
presvedčenie o tom, že sa na Letavy budem chcieť vracať každý rok.
Na parkovisku mala byť omša, ale strašne lialo, tak sa všetci schovali pri Ipli pod strechu. Panovala
euforická nálada, všetci boli vo vytržení z rôznych typov tekutín, či už tých, ktoré padali z neba alebo
z tých, ktoré tiekli dole hrdlom.
A bol tam ešte obrovský kastról plný mojej najsam najobľúbenejšej šošovicovej polievky, ktorý
som si mohla celkom slobodne vziať a vypapávať z neho, koľko sa mi len uráčilo až do samej
blaženosti.
Ani celkom neviem, ako to vysvetliť, ale máločo mi v mojom živote urobilo takú radosť, ako ten
hrniec s tou polievkou na tom mieste v ten večer.
Možno len myšlienka, že som toho na Letavách ešte tak veľa nestihla vidieť a zažiť, že vrátiť sa tam
bude, akoby som prišla prvýkrát. A to je ako vyhrať v lotérii dva razy za sebou.