Bratislava/ Tatranské Matliare
Na Letavách prvýkrát na 18. ročníku. Následne bol dvanásť rokov po sebe. Má za sebou 13 Letáv.
O aute, ktoré neexistuje
KiaBar sme doniesli prvýkrát na prvé Letavy na Kokave. Rok si fakt nepamätám.
Boli sme vtedy chudobný študenti vysokých škôl a zistili sme, že nech na Letavy donesieme koľkokoľvek
tekutej múzy, vždy ju približne v stredu dopijeme. Od štvrtka sme už museli piť za peniaze. No a to sa v
nadmorských výškach a destináciách, kde sa konali Letavy, nikdy moc finančne neoplatilo.
Rozhodli sme sa teda pripraviť a vyskúšať, koľko litrov v objeme má kufor na takej Kii. Boli sme členmi
vysokoškolského klubu Elam a tak sme mali alkohol za nákupné ceny. Všetko sme to naložili do Kvocovho Ceedu
a prepravili na Kokavu. A čo spravíš, keď máš kufor plný alkoholu? No predsa pozveš kamarátov.
Vtedy sme ešte parkovali normálne na parkovisku pred Ipľom, tak ako sa malo. Otvorili sme kufor, požívali
sme a keď išiel niekto okolo, tak sme ho ponúkli. A tak vznikol Kia Bar. Letaváci ho privítali o to viac, že ten rok
sme sa sťahovali z Krokavy do Kokavy a náš milovaný Bufet u Gogéna nahradili zlé, kapitalistické pohostinstvá v
Ipli a U Podčiarky.
Postupom rokov sa KiaBar presťahoval do stanového mestečka, pretože Kvoco chcel mať auto vedľa stanu.
Zlatá farba auta sa v horskom slnku kokavských kopcov majestátne leskla na najvyššom bode stanového
mestečka.
Pravé pútnické miesto Svedkov Liehovovích, ktoré bolo vidieť už z diaľky a musel si si k nemu do kopca
vyšliapať ako na kalváriu a odniesť si svoj kríž. Ale tam sme ťa ho už niečím páleným zbavili.
V živote Kia Baru sa udiali 3 veľké zlomy. Asi tri roky sme KiaBar financovali iba ja a Kvoco. Jeden rok sme
však mali náročný a boli sme radi, že sme vôbec naškrabali peniaze aspoň na Letavy. Písal som vtedy na stránku
Letáv, že KiaBar tento rok teda nebude. Tu sa stal zázrak hodný samotného Liehovu.
Letaváci ma donútili dať im číslo účtu a vyzbierali sa na telo Liehovovo ako na kostol. No a odvtedy je to
takto. Má to však aj svoje pravidlá. Prvoletaváci do KiaBaru prispievať nesmú a samozrejme nesmieš prispieť,
ani keď máš menej ako 18 rokov. To, že si neprispel neznamená, že ťa nepohostíme. KiaBar je pre všetkých, čo
už môžu prijímať, ale tí čo prispeli, majú lepší pocit.
Už si presne nepamätám rok, kedy sme prvýkrát doniesli Čiernu perlu. Pamätám si, že som vtedy cez leto
brigádničil vo vinotéke v Mlynskej doline, ktorú vlastnil Kvoco a Ďuri. Okrem dobrého vínka nám pezinské
vinárstvo Vínkova donieslo aj ríbezľák. Ten by mohol študentom chutiť.
Žiaľ sa o tom študenti nikdy nedozvedeli, pretože všetku Perlu, ktorá prišla do vinotéky sme vypili my. Na
Letavy som vtedy doniesol 2 kartóny Perly. Čiže 12 fliaš v objeme 1 liter, vtedy ešte v cene 1,80€ za liter. Netušil
som, čo tým spôsobím. Štandardná objednávka na jedny Letavy je teraz 150 litrov, a keďže sme Perle takto
pomohli presláviť sa, išla hore aj cena a to na 3,20 za liter.
Majiteľ vinárstva Roman mi v roku 2019 dvihol telefón so slovami: „Už som bál, že sa tento rok neozveš.“
Zjavne sme najväčší odberatelia. Letaváci veľmi dobre vedia, ako vyzerajú Letavy, ako voňajú Letavy, ako znejú
Letavy a podobne. A ak si priložíte k ústam fľašku Čiernej perly, potiahnete si pár dúškov a na perách vám
ostane krvavočervený krúžok, vtedy viete ako chutia Letavy.
A tak sa smädiaci z celých Letáv každý večer schádzajú pri Kiabare a už z diaľky pozerajú či náhodou neuvidia
v tme svietiť malé svetielko z kufra auta. Pretože tu je istota. Tu ťa nenecháme ani smädného ani samého. Už
sme vymenili veľa vecí. Kia Bar už bol aj Renault, aj Mercedes aj Wolksvagen, ale stále sa volá Kia Bar. Dokonca
aj Kvoco už prestal chodiť na Letavy. Ale KiaBar tu bude, aj keď my nebudeme.
No a tu sa dostávame k tretiemu zlomu v živote Kia Baru. Na letavskej vernisáži 2019 som oficiálne odovzdal
kľúče od KiaBaru novému Kiabarónovi a majiteľovi Mirkovi Zaťkovi. Predsa len toľko rokov za barom už stačilo.
Už som starý a nevládzem toľko. Idem na tú druhú stranu, medzi štamgastov.